PRVNÍ HOŘE - Achtung, Sultan!
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Najlepší slovenský album za minulý rok sa síce prikradol potichu a nenápadne, ale o to razantnejšie zabojoval o priazeň milovníkov extrémnej gitarovej hudby. V prípade autora týchto riadkov by sa táto razancia dala prirovnať k nekompromisnému úderu buzogáňa s kovovým hrotom. Áno, dobre čítate, buzogáňa. Krásni mladí ľudia zo Svätého Jura, ktorí si hovoria ČAD, sú takí štýloví a natoľko ctia tradície, že nejaký budzogáň im nemôže stačiť. Ako jediní spolu s Pavlom Dobšinským používajú na roztínanie hláv svojich nepriateľov starodávne buzogáne.
Po úspechu punkových VANDALOV, ktorí si dokázali získať aj srdcia slovenských intelektuálov či v húfnom vianočnom predaji nadšene prijatých decentne fekálnych knižiek pre deti, by bolo celkom pochopiteľné a ospravedlniteľné, keby sa partia okolo slniečka Pištu Wilsona ešte viac a intenzívnejšie zamerala práve na tieto aspekty svojej tvorby. O to viac teší novinka s logom ČAD, ktorá je jasným signálom, že Pišta, Baška a Valér nezanedbávajú ani tú najšpinavšiu a najextrémnejšiu časť svojej rozsiahlej umeleckej činnosti. A o to príjemnejšie sa konštatuje, že novým albumom „Súkromná vojna“ dokázali dôstojne nadviazať na doterajšiu tvorbu a zvlášť kultové hity ako „Mercedes (tvoji ľudia)“, „Človek nie“ a „Piče idú do Polusu“ z predchádzajúceho štúdiového zárezu „Psia krv“.
Aj teraz zrejme zostanú mierne šokovaní a sklamaní tí poslucháči, ktorí pri hudobnej škatuľke „grind“ očakávajú starý známy náter od NAPALM DEATH, alebo sofitistikované drtenie v štýle NASUM alebo GADGET. Slovenské odpovede na podobné medzinárodné otázky vcelku uspokojivo zvládajú OBLITERATE či MIZAR. Svätojurskí ten svoj „rip-core“ režú v dosť podobnom duchu ako ich dlhoroční súputníci ABORTION, lenže v porovnaní s nimi a v porovnaní s ktoroukoľvek prípadnou konkurenciou majú výrazne navrch vďaka svojim výnimočným textom. Slovenčina namiesto nezrozumiteľných pokusov o anglické textovanie, rodný jazyk, ktorý povyšuje album „Súkromná vojna“ zo solídnej mäsiarčiny na nezabudnuteľný poslucháčsky zážitok.
Texty sa až na jednu „vandalovskú“ výnimku s príbehom ďalšej pokrivenej postavičky („Varič pika“) opieranú o dva nosné piliere – krvavo zafarbenú históriu a zaujímavé sociologické postrehy. V prvom prípade autor vskutku nápaditým spôsobom vyvracia tradičný mýtus o Slovákoch ako „holubičom národe“ a stavia ho do úlohy nebojácnych, drsných a často riadne zákerných („Labyrint“) bojovníkov, ktorí sa aj vďaka náklonnosti rodného kraja a prírody („hora nám dá buzogáne, pripevníme hroty na ne“) vždy spoľahlivo ubránia všetkým dobývaniachtivým nepriateľom. Ešte zaujímavejšie a rozhodne temnejšie pôsobia sondy do duše naoko permanentne veselého Pištu Wilsona – kto by bol povedal, že dokáže písať také drsné kúsky ako „Zlý“ či „Konflikty“.
Textárska zručnosť ako nadstavba kvalitne našliapnutej špinavej muziky, v ktorej sa dokonalým spôsobom miesi záľuba jej autorov v tvorbe obskúrnych japonských, brazílskych či škandinávskych punkových, crustových a grindových spolkov – to je „Súkromná vojna“ od svätojurských bohatierov a bohatierky ČAD, to je najlepší slovenský album roku 2009.
Textárska zručnosť ako nadstavba kvalitne našliapnutej špinavej muziky, v ktorej sa dokonalým spôsobom miesi záľuba jej autorov v tvorbe obskúrnych japonských, brazílskych či škandinávskych punkových, crustových a grindových spolkov.
8,5 / 10
Valér Tornád
- buzogáne, revy
Basia Noiseovna
- hrubá sekera, revy
Pišta Wilson
- tenká sekera, krik a revy
1. Moji bratia
2. Súkromná vojna
3. Sekery a buzogáne
4. Mestá horia
5. Konflikty
6. Labyrint
7. Zlý
8. Vystreliť ich do piče!
9. Varič pika
10. Po použití skrč ma!
11. Ako vlci
12. Tiene
Medvede (2021)
Zabi ma (2019)
Bastard (2017)
Čertova kovadlina (2014)
Ťažký kov (2011)
Súkromná vojna (2009)
Psia krv (2006)
Deadnation (2000)
Na odstrel (1998)
Datum vydání: Úterý, 1. září 2009
Vydavatel: ČAD
Stopáž: 28:14
Produkce: ČAD
Studio: SHAARK (Bzenec, starobylé mesto uprostred lesov, Morava)
Kontakt: Svätý Jur
Neuvěřitelné album. Punková jednoduchochost a špinavost, hardcorová údernost a tlak, metalová ráznost. Tvrdá chytlavost, která není stavěna na triviálních a bezduchých textech - jen málokteré slovenské album mě za posledních několik let dokázalo nadchnout takovým způsobem jako poslední počin ČAD a jen k málokterému slovenskému albu se za poslední půlrok vracím tak jako k ČAD.
-bez slovního hodnocení-
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Atmosférický black metal / post-metal. Hodně odlehčená produkce plná vybrnkávaček, náladových pasáží a košatých atmosférických vsuvek. Zuby se moc necení, možná občas mléčné jedničky. Příjemný poslech, vyloženou hitovku však na "Succumb" nenajdete.
Šíleně plodný oneman projekt, Aaron Edge se utrhl ze řetězu s sází jednu desku za druhou. "Agglomeration" je třetí z letošních již pěti alb. A překvapivě to drží slušnou kvalitu. Pokud tedy máte rádi dusivý sludge doom s výbuchy disonantního šílenství.
Hulváti z Jura sú takí naši DARKTHRONE: o pol generácie mladší a s koreňmi v grinde miesto blacku, no doživotne verní metalovej klasike (s čoraz hrubším zvukom). „Kromaňon“ a „Abeceda nenávistí“ sa zapíšu do zlatého fondu. Zbytok asi nie, čo vôbec nevadí.
Oproti EP "God Made Me An Animal" ubral Greg Puciato (ex-THE DILLINGER ESCAPE PLAN), ale i skupina jako celek, na nekompromisnosti, objevují se více i zpěvné a melodické polohy, nicméně je to stále hodně nasraný a uřvaný post-hardcore té nejvyšší kvality.
Strhující rozsáhlé kompozice, které buď zcela pohltí, nebo unudí. Já se hlásím k první možnosti. Je to jako snové divadlo severského death metalu. Za mě je to zatím rozhodně jedna z nejzajímavějších desek letošního roku.
Singl „Winter Storm Vigilantes“ je povedená záležitost, která byla slibnou návnadou na nové album. Velká očekávání byla nakonec zbytečná. S trochou dobré vůle se na albu najdou dvě další slušné skladby, jinak je to stále ten samý a nenápaditý kolovrátek.